Írska legenda Tir na nOg

V írskych mýtoch je krajina Tir na nOg ríšou iného sveta, miestom, kde žili fae a kam hrdinovia chodili na výpravy. Bolo to miesto mimo ľudskej ríše, na západe, kde neexistovali choroby, smrť ani čas, ale len šťastie a krása.

Je dôležité poznamenať, že Tir na nOg nebol ani tak "posmrtný život", ako skôr pozemské miesto, krajina večnej mladosti, do ktorej sa dalo dostať len pomocou mágie. V mnohých keltských legendách zohráva Tir na nOg dôležitú úlohu pri formovaní hrdinov aj mystikov. Samotný názov Tir na nOg znamená v írskom jazyku "krajina mladosti".

Bojovník Oisin

Najznámejší príbeh o Tir na nOg je príbehom mladého írskeho bojovníka Oisina, ktorý sa zamiloval do plamienkovitej dievčiny Niamh, ktorej otec bol kráľom Tir na nOg. Na Niamhinej bielej kobyle spolu preplávali more, aby sa dostali do čarovnej krajiny, kde žili šťastne tristo rokov. Napriek večnej radosti z Tir na nOg bola v Oisinovi časť, ktorej chýbala jeho vlasť, aNiamh napokon vedela, že ho už nemôže ďalej zadržiavať, a poslala ho späť do Írska a k jeho kmeňu Fianna.

Oisin cestoval späť do svojho domova na čarovnej bielej kobyle, ale keď dorazil, zistil, že všetci jeho priatelia a rodina sú už dávno mŕtvi a jeho hrad zarastá burinou. Koniec koncov, bol preč už tristo rokov. Oisin obrátil kobylu späť na západ a smutne sa chystal vrátiť do Tir na nOg. Cestou kobyla zachytila kopytom kameň a Oisin si pomyslel, že akodniesol skalu so sebou na Tir na nOg, bolo by to, akoby si so sebou odniesol kúsok Írska.

Keď sa naučil zdvihnúť kameň, zakopol, spadol a okamžite zostarol o tristo rokov. Kobyla spanikárila, vbehla do mora a vrátila sa do Tir na nOg bez neho. Na brehu sa však prizeralo niekoľko rybárov, ktorí boli prekvapení, že človek tak rýchlo zostarol. Prirodzene predpokladali, že ide o kúzlo, a tak Oisina pozbierali a vzali ho k svätému Patrikovi.

Keď Oisin predstúpil pred svätého Patrika, vyrozprával mu príbeh o svojej červenovlasej láske Niamh, o svojej ceste a o čarovnej krajine Tir na nOg. Keď skončil, Oisin prekročil hranice tohto života a konečne mal pokoj.

William Butler Yeats napísal svoju epickú báseň, Putovanie Oisina , o tomto mýte. Napísal:

Príchod Tuatha de Danaan

V niektorých legendách bola jedna z prvých rás dobyvateľov Írska známa ako Tuatha de Danaan a bola považovaná za mocnú a silnú. Verilo sa, že keď prišla ďalšia vlna útočníkov, Tuatha sa ukryla. Podľa niektorých príbehov sa Tuatha presunula na Tir na nOg a stala sa rasou známou ako Fae.

Tuatha sa vraj ako deti bohyne Danu zjavili v Tir na nOg a spálili svoje vlastné lode, aby nikdy nemohli odísť. Lady Augusta Gregoryová v knihe Bohovia a bojovníci hovorí: "Bolo to v hmle, keď Tuatha de Danann, ľud bohov Danu, alebo ako ich niektorí nazývali, muži Dea, prišli vzduchom a vysokým ovzduším do Írska."

Súvisiace mýty a legendy

Príbeh o ceste hrdinu do podsvetia a jeho následnom návrate sa vyskytuje v mnohých rôznych kultúrnych mytológiách. V japonskej legende sa napríklad nachádza príbeh o rybárovi Urašimovi Tarovi, ktorý pochádza približne z ôsmeho storočia. Urašima zachránil korytnačku a ako odmenu za svoj dobrý skutok mu bolo umožnené navštíviť Dračí palác pod morom. Po troch dňoch akoVrátil sa domov a zistil, že sa nachádza tri storočia v budúcnosti, pričom všetci ľudia z jeho dediny už dávno zomreli.

Existuje aj ľudová povesť o kráľovi Herlovi, starovekom kráľovi Britov. Stredoveký spisovateľ Walter Map opisuje Herlove dobrodružstvá v De Nugis Curialium. Herla bol jedného dňa na love a stretol trpasličieho kráľa, ktorý súhlasil, že sa zúčastní Herlovej svadby, ak Herla o rok neskôr príde na svadbu trpasličieho kráľa. Trpasličí kráľ prišiel na Herlovu svadbu s obrovskou družinou a bohatými darmi. O rok neskôr, ako sľúbil, sa Herla a jeho hostiteľ zúčastnili na svadbe trpasličieho kráľa a zostali tam tri dni - možno ste si všimli opakujúci sa motívtu. Keď sa však dostali domov, nikto ich nepoznal a nerozumel ich jazyku, pretože uplynulo tristo rokov a Británia bola teraz saská. Walter Map potom opisuje kráľa Herla ako vodcu Divokého honu, ktorý sa nekonečne dlho preháňal nocou.